Mýtus zastavovacieho účinku zbraní III.
Účinky streľby
Zásah ľudského tela strelou môže spôsobiť jeden alebo viacej možných následkov:
1. traumatický šok
2. mechanické poškodenie organizmu
3. následné alebo vedľajšie poškodeniu organizmu
Ad. 1 Traumatický šok
Traumatický šok býva niektorými autormi pokladaný za vedľajší produkt mechanického zranenia a to produkt nepríliš dôležitý. Často býva v publikáciách zaoberajúcich sa účinkami streľby podceňovaný a uvádzaný až na poslednom mieste. V tomto s nimi nesúhlasím, pretože sa domnievam, že šokový účinok strely je jednou z jej najdôležitejších schopností. Preto ho tiež uvádzam na mieste prvom, aj keď trochu nelogicky, pretože k jeho vyvolaniu je nevyhnutné mechanické poškodenie. Ďalším dôvodom je, že v súvislosti s traumatickým šokom vysvetľujem tiež pojem hydrodynamický tlak, o ktorom je potom tiež reč v časti o mechanickom poškodení.
Akokoľvek je však traumatický šok pokladaný za efektívny z hľadiska rýchleho vyradenia protivníka, je potrebné na druhú stranu zdôrazniť, že jeho vyvolanie je veľmi nespoľahlivé a u krátkych palných zbraní sa objavuje pomerne riedko.
Traumatický šok je zranením vyvolaný stav prudkej depresie všetkých životných pochodov v ľudskom organizme, ktorý vzniká z prudkého podráždenia nervovej sústavy. Môže byť vyvolaný mechanickým i psychickým úrazom a ďalšími činiteľmi. K jeho vzniku prispieva únava, strata krvi, vyčerpanie, pocit bolesti, pocit strachu atď.
Hlavným zdrojom prudkého podráždenia nervovej sústavy je rázové (vlnová, pulzujúce) šírenie hydrodynamického pulzu pri priechode strely tkanivami. Silné stláčanie nervov a nervových kmeňov sa nervovou cestou prenáša do mozgu, kde pôsobia podráždenie vedúce prakticky k okamžitej strate sily. Vplyvom podráždenia centrálnej nervovej sústavy je mimo iného vyradené z činnosti centrum rovnováhy.
Obdobných účinkov je dosiahnuté, ak sú dostatočne výkonnú strelou zasiahnuté kosti spojené s chrbticou (stavce, panvová kosť, hrudná kosť). Dochádza k tzv. otrasu skeletu (kostry) a z toho plynúceho otrasu centrálnej nervovej sústavy, podobnému otrasu mozgu pri údere do plochých kostí lebky.
Hydrodynamický pulz je efekt, ktorý vzniká pri prenikaní strely tkanivami. Dochádza pri ňom k urýchľovaniu okolitých tkanív teoreticky všetkými smermi, ale v skutočnosti nerovnomerne vplyvom nehomogénneho zloženia organizmu. Vznikajúci tlak pri prenikaní strely sa vyrovnáva deformáciami okolitých tkanív. Vplyvom hydrodynamického tlaku sa tak v okolí dráhy strely vytvára dočasná dutina, ktorá v dôsledku pružnosti tkanív prekoná niekoľko kmitov. U zvlášť výkonných striel môže mať dočasná dutina až 27 × väčší objem ako konečná dutina trvalá. Pulzácia dočasné dutiny trvá zvyčajne asi 2 × 10 - 7 sekundy a v tomto časovom úseku dôjde k 7 - 11 sťahom.
Hlavným prejavom traumatického šoku sú poruchy krvného obehu - výrazný pokles krvného tlaku, prekrvenie a opuch pečene, kyslíkový hlad mozgu - s následnými poruchami okysličovacích procesov. V ťažších prípadoch šoku nastáva smrť na základe nezvratných zmien v bunkách ústrednej nervovej sústavy vplyvom kyslíkového hladovania.
Vonkajšími príznakmi šoku sú najmä pokles telesnej teploty, slabý, nepravidelný a rýchly tep, zníženie nervových reflexov a okamžitá ochabnutosť svalstva, to všetko pri zachovaní vedomia, ale veľmi slabých reakciách. Bezvedomie nastáva väčšinou až neskôr.
U dostatočne výkonných striel nastáva traumatický šok pri zásahu do ktorejkoľvek časti tela. Jedná sa však o veľmi individuálny jav: závisí nielen od účinnosti strely, ale aj na individuálnych fyzických vlastnostiach človeka, na jeho vitalite, psychickej konštitúcii a na okamžitom psychickom stave.
Ad. 2 Mechanické poškodenie organizmu
Mechanické poškodenie (zranenie) zasiahnutých a okolitých častí ľudského organizmu vyplýva z mechanického pôsobenia jednotlivých možných účinkov strely.
Strela v zásade môže v organizme pôsobiť niekoľkými spôsobmi, a môže teda v tele spôsobiť niekoľko možných účinkov. Sú to:
A. priebojný účinok
B. trieštivý a trhavý účinok
C. črepinový účinok a účinok sekundárnych striel
Ad. A) Priebojný účinok
Priebojnosť strely je všeobecne daná jej schopnosťou preniknúť do určitej hĺbky v prekážke.
Schopnosť strely prenikať prekážkou je daná jej schopnosťou vykonať prácu, teda energiou, ktorú má pri dopade na cieľ. Pretože energia je daná hmotnosťou a dopadovou rýchlosťou strely, bude mať väčšiu priebojnosť strela s väčšou rýchlosťou a väčšou hmotnosťou.
Priebojný účinok možno tiež zvýšiť rôznymi konštrukčnými úpravami strely, napríklad použitím kompaktného jadra strely alebo tvrdšieho plášťa, sťažujúceho deformáciu, popr. znižujúceho trenie pri prenikaní materiálom a pod.
Priebojnosť je tiež daná odporom prostredia prekážky, ktorý okrem vlastného materiálu prekážky závisí predovšetkým na ploche priečneho prierezu strely. Preto bol pri posudzovaní priebojných schopnosťí strely zavedený pojem prierezového zaťaženia, ktorý je definovaný ako pomer hmotnosti strely a plochy jej priečneho prierezu. Z toho vyplýva, že pri rovnakej dopadovej rýchlosti a rovnakej hmotnosti bude mať väčšiu priebojnosť strela s väčším prierezovým zaťažením, teda strela menšie ráže.
Podstata ranivého účinku pri priebojnom pôsobení strely spočíva v tom, že sú pri ňom nenávratne poškodené alebo zničené tie (a len tie) časti organizmu, ktoré ležia priamo v dráhe strely alebo s ňou bezprostredne súvisia. Z tejto skutočnosti vyplýva, že meradlom ranivosti pri priebojnom účinku nemôže byť len hĺbka vniku strely, ale že nemenej dôležitá je plocha prierezu strelného kanála.
Ad. B) Trieštivý a trhavý účinok
Ak sila pôsobiaca v súvislosti s hydrodynamickým tlakom na okolité tkanivá popr. orgány dosiahne určité medze - medze pevnosti tkaniva - dochádza v nich k nezvratným zmenám. Začnú sa trhať alebo drviť a v tejto súvislosti sa hovorí o trhavom (pri zásahu mäkkých tkaniv) alebo trieštivom (pri zásahu do kosti) účinku.T rhavý a trieštivý účinok sa zvlášť výrazne prejavuje v tkanivách bohatých na tekutiny (mozog a srdce) alebo v dlhých kostiach . Tu pri zásahu dochádza k rozptýleniu pomerne veľkého množstva úlomkov aj v relatívne vzdialenom okolí. Röntgenovému snímku takéhoto druhu zranenia sa slangovo hovorí "snehová búrka".
Predtým sa súdilo, že k rozvinutiu trhavého a trieštivého efektu je potrebná dopadová rýchlosť strely väčšia ako 600 m / s alebo energiu najmenej niekoľko tisíc joulov, a že teda prichádza do úvahy len u puškových striel.
Lenže v skutočnosti hranica pre vznik trieštivého a trhavého účinku závisí iba na odpore, ktorý kladie strele prostredie, a na deformačných schopnostiach prostredia. Odpor prostredia potom nezávisí len na rýchlosti a energií strely, ale na celej rade premenlivých faktorov, medzi ktoré patria najmä ráž, hmotnosť, stabilita a deformačné schopnosť strely.
Preto nie je úplne vylúčené, aby sa trhavý a trieštivý účinok objavil aj u pištoľových a revolverových nábojov. U výkonnejších striel sa väčšinou vznik trhavého a trieštivého účinku požaduje a očakáva.
Ad. C) Črepinový účinok a účinok sekundárnych striel
Črepinový účinok (v prípade deštrukcie strely) a účinok sekundárnych striel (časti organizmu, ktorým strela udelí dostatočnú pohybovú energiu a ktoré ďalej pôsobia tiež ako strely) sa u striel z krátkych zbraní prejavuje málokedy, takže nepatrí medzi hlavné zložky ranivého účinku.
Črepinový efekt vzniká rozpadom strely na segmenty. K tomu môže dôjsť najčastejšie nárazom strely na kovové časti oblečenia (zipsy, cvočky, gombíky, pracky a pod), ale ani nárazom na tkanivo alebo na kosť nemusí byť stopercentne zabezpečené zachovanie celistvosti strely a to ani v hĺbke organizmu. Všetky úlomky strely sa potom pohybujú po vlastnej dráhe a pôsobí tak vlastne ako ďalšie strely. Názory na prínos takéhoto úrazového deja sa líši, ale všeobecne sa dá povedať, že u krátkych palných zbraní sa rozpad strely považuje za nežiaduce. Na rozdiel od črepinového účinku napríklad granátov, kde je pomerne veľkým a ťažkým črepinám udelená výbušnou zložkou značná rýchlosť, pohybujúce sa rádovo v tisícoch metrov za sekundu, sú fragmenty strely príliš ľahké a malé, než aby sa mohli účinne podieľať na vyradenie protivníka.
Pokiaľ ide o sekundárny účinok, sú síce popísané prípady, kedy došlo k usmrteniu osoby úlomkom lebky vedľa stojaceho zasiahnutého jedinca. To už sa však naozaj jedná o veľmi výkonné puškové strelivo, kde sa rýchlosť strely pohybuje okolo 1000 ms-1. U pomalších striel z krátkych strelných zbraní spravidla strela v kosti vyráža iba otvor.
Ad. 3 Následné alebo vedľajšej poškodeniu organizmu
Každá strela, ktorá zasiahne človeka, bez toho, aby priamo narušila funkciu životne dôležitých orgánov, môže mať ešte časovo viac alebo menej vzdialený účinok, v dôsledku ktorého môže dôjsť k vážnej poruche zdravia alebo aj k smrti. Dochádza k sepse, zápalom, k tukové a iné embóliu, eventuálne aj k nádorovým zmenám apod.
Praktické poznatky ukazujú, že záleží predovšetkým na tom, do akej miery a v akej lokalizácii bol orgán poškodený, pričom niekedy prostý priestrel mozgu k usmrteniu nestačí. Inokedy však môže zásah viesť k okamžitej smrti, hoci nebol zasiahnutý žiadny životne dôležitý orgán.