III. Výcvik mysle: Praktické stratégie a cvičenia

Odolnosť nezačína v tele – začína v hlave. V čase krízy nerozhoduje len to, čo dokážeš fyzicky, ale najmä to, ako dokážeš rozmýšľať, rozhodovať sa a zvládať tlak. Výcvik mysle je základom mentálnej pripravenosti. Buduje schopnosť fungovať pod stresom, adaptovať sa na meniace sa podmienky a konať s jasnou hlavou, keď to najviac záleží. Nejde o teóriu – ide o praktické zručnosti, ktoré možno cvičiť a rozvíjať rovnako ako silu či vytrvalosť.

Zvládanie stresu a úzkosti

V krízovej situácii nie je čas na paniku. Kto nedokáže zvládnuť stres, ten riskuje zlé rozhodnutia. Preto je základom tréningu mysle schopnosť upokojiť sa, sústrediť a udržať kontrolu. Meditácia, vedomé dýchanie, progresívna svalová relaxácia – to sú nástroje, ktoré fungujú. Napríklad jednoduché cvičenie: nádych na 4 sekundy, zadrž na 1, výdych na 5 – opakuj. Takto spomalíš srdce a myseľ.

Fyzická kondícia tu hrá kľúčovú rolu. Pravidelný pohyb – kardio, silový tréning – prirodzene znižuje hladinu stresu a pripravuje telo aj myseľ na záťaž. Spolu so zdravou stravou a kvalitným spánkom (7–8 hodín denne, pravidelný režim, bez obrazoviek pred spaním) tvorí základný pilier mentálnej stability. Ak nemáš možnosť spať, taktické zdriemnutie (20–30 minút) dokáže urobiť divy.

Nepodceňuj osobné hranice. Nájdi si čas na odpočinok, regeneráciu a aktivity, ktoré ťa nabijú – napr. jogu alebo meditáciu. Mentálna sila nie je len o výkone, ale aj o regenerácii.

Kognitívna odolnosť: Myslieť jasne pod tlakom

Tlak oddeľuje pripravených od ostatných. Mentálna odolnosť znamená schopnosť rozmýšľať čisto a konať rozhodne aj v chaose. Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) ponúka nástroje, ktoré si môže osvojiť každý – aj bez terapeuta. Učí, ako identifikovať a zmeniť škodlivé myšlienkové vzorce. Máš katastrofické scenáre v hlave? Zapíš si ich. Spýtaj sa: „Je to fakt? Je to užitočné? Dá sa to nahradiť niečím funkčnejším?“

Denník myšlienok, formulovanie malých cieľov a ich systematické plnenie buduje pocit kontroly a sebadôveru. Behaviorálna aktivácia – teda konanie aj vtedy, keď sa nechce – je jednou z najúčinnejších zbraní proti úzkosti a pasivite.

Mentálne simulácie a tréning rozhodovania

Vizualizácia a simulácie sú mentálnou posilňovňou. Ak chceš vedieť, ako zareaguješ v kríze, musíš si to vopred predstaviť. Mentálne si prehraj konkrétnu situáciu – čo urobíš, ak sa zrazu stratia zásoby? Čo ak niekto skolabuje? Čo ak príde požiar?

Tréning stresovej inokulácie učí myseľ zvládať tlak. Čo to znamená?  Pomocou malých, postupných dávok stresu (inokulácia) sa učíš, ako zvládnuť tieto situácie a postupne zvyšovať svoju odolnosť voči stres. Opakovanie konkrétnych úkonov, až kým sa nestanú automatickými, šetrí kognitívnu kapacitu, keď pôjde do tuhého. Profesionálne záchranné zložky to robia neustále. Pracuj rovnako: trénuj rozhodovanie pod tlakom, prioritizáciu úloh, schopnosť fungovať v chaose.

Prekonávanie naučenej bezmocnosti

Ak máš pocit, že nemáš nad ničím kontrolu, nebudeš konať – ani keď budeš mať reálne možnosti. Tento stav sa volá naučená bezmocnosť a je jedným z najväčších nepriateľov prežitia. Prekonať ju znamená začať konať – hoci aj malými krokmi. Nájdi niečo, čo vieš ovplyvniť. Stanov si dosiahnuteľný cieľ. Sleduj pokrok. Prijmi, že nie všetko pôjde ideálne – ale niečo vždy môžeš ovplyvniť.

Fyzická pripravenosť = mentálna sila

Silné telo podporuje silnú myseľ. Kardiovaskulárna vytrvalosť zlepšuje okysličenie mozgu, podporuje mentálnu jasnosť a výdrž. Agilita, výbušnosť, sila – to všetko zlepšuje nielen tvoju fyzickú pripravenosť, ale aj schopnosť rýchlo reagovať.

Tréning bolesti a nepohodlia je kľúčový. Vedome sa vystavuj diskomfortu – napr. HIIT tréningy, dlhé túry, cvičenie v nepríjemných podmienkach. MTNTOUGH filozofia hovorí jasne: „Hľadaj nepohodlie a vydrž v ňom.“ To nie je sadizmus – je to budovanie odolnosti. Ak si už zažil fyzickú bolesť a nepohodu v kontrolovanom prostredí, nebudeš paralyzovaný, keď príde skutočná kríza.

Fyzická pripravenosť nie je oddelená od mentálnej. Telo a myseľ tvoria jeden systém. Čím silnejšie telo, tým silnejšia myseľ – a naopak. Buduj ich súčasne.

Tréning pripravenosti: Premeň nepohodlie na silu

Tréning pripravenosti nie je o komforte. Je o tom, že sa vedome staviaš do náročných podmienok, aby ťa realita neprekvapila. Kemping v zime, výstupy s ťažkým batohom, tréningy, ktoré ťa tlačia za hranice – to všetko je viac než len fyzická výzva. Je to mentálny tréning, ktorý ťa robí pokojnejším, odolnejším, pripraveným konať.

Toto sú len nástrely vecí, ktoré môžeš robiť. Teraz! Hneď a okamžite.  Je to na Tebe. Každý potrebuje niečo iné, len sa treba na tým zamyslieť, a vyskúšať to, čo Ti bude sedieť.  Nemusíš behať pol maraton za 2 mesiace, ani meditovať 3 hodiny denne. Všetky tieto techniky vymysleli ľudia, aby posilnili svoju myseľ a svoje telo. Je to len návod, zvyšok je na Tebe Stalker.

Tabuľka cvičení pre mentálny výcvik

V ďalšej časti si povieme pár vecí o dedičstve predkov a historickej odolnosti.

Predslov:

No tak sa mi stalo niečo nezvyčajné – mám rozrobené dve úplne rozdielne témy naraz. Jedna je technická, druhá psychologická. Skúsim to dať von postupne, ale zároveň. Som zvedavý, ktorá z nich bude pre vás zaujímavejšia. Čaká nás teda taký malý experiment 😊

1. Úvod: Prečo je myseľ najdôležitejšia zbraň v čase chaosu

Keď sa bavíme o pripravenosti na krízové situácie, zvyčajne sa riešia zásoby jedla, vody, prístrešky, výstroj a iné veci, čo vieme chytiť do ruky. Je to logické – mať zásoby je dôležité. Ale… nie je to celé. Bez silnej hlavy je Ti aj najväčší batoh na nič. Ak sa psychicky stratíš, nepomôže ti ani top výbava.

Prežitie nezačína batohom, ale medzi ušami. A mentálna pripravenosť je často dôležitejšia než tá fyzická. Lebo keď príde fakt prúser, ide o to, kto si zachová chladnú hlavu a kto spanikári.

Pozerať sa na „bug-out bag“ ako na alfou a omegou prežitia je teda trochu slepé. Jasné, výstroj je základ. Ale krízové situácie sú hlavne o psychike – narúšajú tvoje rutiny, tvoje istoty. A bez schopnosti mentálne to spracovať si nahratý.

Psychológia nám dáva obrovské množstvo poznatkov o tom, ako ľudia reagujú v krízach. A nejde len o suchú vedu – ide o to, ako si nastaviť plány, ktoré fungujú a berú do úvahy, ako fungujeme my sami.

Ten, kto je mentálne pripravený, robí rýchlejšie a lepšie rozhodnutia. A tie môžu zachrániť život – tvoj aj ľudí okolo teba. Rýchle rozhodnutia sú dôležite, lenže musia byť správne.

Viaceré zdroje hovoria jasne: mentálna odolnosť je rovnako, alebo dokonca viac dôležitá ako zásoby a výbava. Ak spanikáriš, tvoje super vybavenie ti bude na dve veci. Preto nestačí klasický „prepper checklist“. Potrebujeme aj mentálny checklist.

Je čas zmeniť pohľad na pripravenosť – nejde len o to, čo máš v pivnici. Ide o to, čo máš v hlave. A ak si na to nezvyknutý, kríza ti ľahko rozbije psychiku – neistota, strach, úzkosť, beznádej. Tie ťa paralyzujú a zhoršujú celú situáciu.

Psychická krehkosť je násobič problémov. Robí z malých problémov veľké, z chaosu ešte väčší bordel. Preto by mali byť psychická príprava a duševné zdravie súčasťou krízových plánov už predtým, než sa niečo stane.

1. Základy mentálnej odolnosti: Čo to vlastne je a ako ju získať

Mentálna odolnosť – v podstate psychická sila – je to, čo ti pomôže ustáť tlak, chaos, stres a stále fungovať. Pôvodne sa tento pojem riešil hlavne v športe, ale dnes vieme, že pomáha všade – od vojenského výcviku po každodenný život.

Model 4C: Sebadôvera, Výzva, Kontrola, Záväzok

Psychológ Peter Clough a jeho kolegovia vytvorili štvorku základov / 4C / mentálnej húževnatosti:

• Sebadôvera (Confidence): Musíš veriť sám sebe. Vlastné schopnosti sú tvoja prvá výbava. Ak neveríš, že to zvládneš, tak to ani nezvládneš. Sebadôvera rastie, keď niečo reálne zvládneš – teda cez akciu.
• Výzva (Challenge): Ber problémy ako výzvu, nie ako katastrofu. Nemáš problém, máš novú situáciu. Každá prekážka je príležitosť naučiť sa niečo nové. Neboj sa zlyhať – boj sa, že si nič neskúsil.
• Kontrola (Control): Sústredíš sa na to, čo vieš ovplyvniť – nie na to, čo nie. To je základ stoickej filozofie. Máš kontrolu nad svojimi reakciami, rozhodnutiami, plánmi.
• Záväzok (Commitment): Držať sa svojich cieľov aj keď ide do tuhého. Niečo si si zaumienil – tak makaj, aj keď je to ťažké. Pomáha rozbiť si cieľ na menšie kroky.

Ďalšie esá do rukáva

• Optimizmus a nádej: Znie to gýčovo, ale bez nich to nejde. Keď veríš, že sa to dá zvládnuť, máš oveľa väčšiu šancu, že to aj zvládneš. Pozitívne nastavenie ti pomôže sústrediť sa na riešenia, nie na problémy.
• Sebaúčinnosť: Viera, že „ja to dám“. Dá sa to trénovať, napríklad cez CBT (kognitívno-behaviorálnu terapiu), kde krok za krokom prekonávaš prekážky a zvyšuješ si dôveru.
• Emočná regulácia: Keď vieš zvládať emócie – strach, hnev, paniku – udržíš si chladnú hlavu. Meditácia, dychové cvičenia, mindfulness – to všetko sú reálne techniky, ktoré fungujú.

Dôležité je, že odolnosť nie je niečo, s čím sa narodíš a basta. Je to ako sval – dá sa trénovať. A čím viac trénuješ, tým lepšie si poradíš, keď príde „ten deň“.

Odolnosť má dve roviny:

• Reaktívna – vieš sa zotaviť po rane.
• Proaktívna – vieš si udržať výkon aj v pokoji a byť pripravený, keď to príde.

Tréning psychickej odolnosti ti nepomôže len v apokalypse. Pomáha aj v bežnom živote – pri strese, vyhorení, ťažkostiach. Je to životný štýl, ktorý má význam aj bez krízy. Ak budeš trénovať svoju psychickú odolnosť, nepripravuješ sa na koniec sveta, pripravuješ sa na život.

Tabuľka 1:

4 C mentálnej odolnosti v skratke

Ak to celé zhrniem – pripravenosť nie je len o tom, čo máš na opasku alebo v ruksaku. Je hlavne o tom, čo máš v hlave. A práve tam by mal začínať každý skutočný plán prežitia. Lebo tvoje myšlienky a rozhodnutia – tie sú tvoja prvá a posledná línia obrany.

V ďalšej časti sa pozrieme na konkrétne techniky ako na to.

Aby mal tento web zmysel, musel som zvoliť nejaký zmysluplný postup zverejňovania článkov, ktoré sa mi v priebehu rokov hromadili v šuplíku aj v mysli. Tento rok sa mi podarilo vyriešiť niektoré dôležité osobné záležitosti, a vďaka tomu môžem naplno venovať čas tvorbe Urbanstalkera. Prvé príspevky stanovili smerovanie webu a načrtli môj pohľad na situáciu okolo nás. A uznajte – článok o nožoch som si nemohol odpustiť.

Prežitie v krízových časoch

Existuje pravidlo 3: človek vydrží 3 minúty bez vzduchu, 3 dni bez vody, 3 týždne bez jedla. No bez nádeje neprežijeme ani 3 sekundy. A práve o tom bude tento článok – o nádeji, odolnosti a príprave na nečakané situácie.

Aby sme sa mohli držať pravidla 3, musíme si najprv uvedomiť, že situácia sa skutočne zmenila, že sa už začala kaliť oceľ. Určite si pozrite  náš článok situačné povedomie. Má síce už 10 rokov, ale vôbec nič sa nezmenilo a je 100% aktuálny. V ťažkých časoch jednotlivec stráca význam, nikoho nezaujíma – stáva sa len číslom v štatistike. Štát primárne chráni sám seba, čo je pochopiteľné a správne. Zabezpečenie infraštruktúry, elektrární, priehrad, pitnej vody či železničných uzlov je prioritou. Polícia dohliada na základné princípy spoločnosti – aby sme si mohli bezpečne nakúpiť, pracovať a žiť. Doniesť si zo supermarketu  zemiaky a cibuľu. Bez nej by nastal chaos. Bez polície, nie bez cibule. 😊

Deň D a situácia S

Ak však príde krízový deň D a situácia S, počet policajtov bude nedostatočný. Časť odmietne rozkazy, iní pôjdu chrániť rodiny a len tretina ostane v službe. Tvrdé , empirické dáta z posledných rokov ukazujú, že do troch dní sa vytvoria gangy a miestne úderky. Polícia bude riešiť dôležitejšie veci než našu individuálnu bezpečnosť – a to znamená jediné: musíme sa postarať sami o seba.

Príprava na nečakané

V krízových podmienkach stúpa agresivita a klesá policajná aktivita. V mestách ako Malmö či Detroit už boli zaznamenané útoky na bohatých a ľudí s viditeľnými symbolmi bohatstva. Aj na Slovensku sa zvyšuje počet útokov na policajtov. Preto je nutné prispôsobiť svoje správanie:

• Základ je rodina a komunita – dobré susedské vzťahy SÚ v kritických chvíľach rozhodujúce.Ale najdôležitejšia je rodina, Vaša žena, Vaše deti.
• Diskrétnosť – nehovorte o zásobách a pripravenosti, sledujte s kým sa vaše deti stretávajú, deti vedia vyrapotať úplne všetko.
• Minimalizujte riziká – nevystavujte sa zbytočne nebezpečenstvu, obmedzte aktivitu na sociálnych sieťach.
• Osobná ochrana – zabezpečte dom kvalitnými dverami, oknami a alarmom, majte základné obranné prostriedky.
• Únikový plán – vedieť, kam sa v prípade ohrozenia uchýliť a ako reagovať na potenciálne nebezpečenstvo.
• Zásoby a hospodárenie – potraviny a voda musia byť na viacerých miestach, nezabúdajte na alternatívne zdroje energie.

Všetky body budeme podrobne rozoberať.

Obrana a sebaobrana

Hoci násilné konflikty nie sú jedinou hrozbou, je dobré vedieť sa brániť. Nosenie zbrane je osobné rozhodnutie, no existujú aj nenápadné prostriedky ako taktické baterky, spreje, nože či teleskopy. Napriek tomu je dôležité uvedomiť si, že fyzická konfrontácia by mala byť vždy poslednou možnosťou.

Záver

Štatisticky nám viac ako útok hrozí infarkt, cukrovka alebo dopravná nehoda. Znalosť bylinnej liečby a zdravotných postupov môže byť dôležitejšia než ovládanie bojových techník. Skutočná odolnosť spočíva v psychickej pripravenosti, rozvážnosti a schopnosti predchádzať problémom.

Prežiť znamená prispôsobiť sa. Byť nenápadný, rozumný a vždy o krok vpred pred hroziacim nebezpečenstvom. Na budúce dáme niečo technické o komunikácií v ťažkých dňoch, lebo bez spojenia, nie je velenia. Takže stalkeri, udržujte si nádej a buďte pripravení. Pretože keď príde deň D, bude neskoro začínať.

Čo znamená TEOTWAWKI?

Ďalší akronym. Poviete si, „Čo to ten Autogen zase vymýšľa?“

TEOTWAWKI – The End Of The World As We Know It – Koniec sveta, ako ho poznáme.

Tento termín sa používa najmä v kontexte prepperstva, survivalizmu a rôznych postapokalyptických scenárov. Označuje hypotetickú udalosť alebo sériu udalostí, ktoré by radikálne zmenili civilizovanú spoločnosť a spôsobili jej kolaps. Začal ju román Partioti od Jamesa Wesleyho Rawlesa v roku 1995 a stretli sme sa s ním aj v nesmierne populárnom seriáli Walking Dead.

S pojmom operujú priaznivci prepperského smeru DoomDays Prepper, ktorí sa chystajú a pripravujú na svet po jadrovej vojne. Čo je niečo, s čím na Urbanstalker pracovať nebudeme, z rôznych dôvodov, možno niekedy vysvetlíme.

Mám na mysli niečo úplne iné, ale je to možné označiť presne týmto pojmom.

Rýchle zmeny vo svete

Svet okolo nás sa razantne mení. A rýchlosťou, ktorá šokuje. Mení sa doslova všetko.

Zamestnávatelia tlačia na výkon ľudí na hranicu. Drobný podnikateľ pracuje 18 hodín. Mnohí z nich nie sú schopní fungovať bez liekov a psychológovia a psychiatri si mädlia ruky od množstva pacientov. Ešte stále si žijeme ako prasce v žite. Máme všetkého dosť, lenže správy v médiách, situácie okolo nás, to všetko začína byť viac ako znepokojivé. Až sa má normálny obyčajný človek chuť spýtať sa: „Čo sa to preboha deje?“

Naše vlády, svetové vlády, politici sa chovajú pre nás nepochopiteľne, dokonca máme pocit, že robia všetko pre to, aby bolo horšie.

Mení sa klíma, je stále teplejšie, hrozno dozrieva tam, kde rástli iba zemiaky.

Strata hodnôt a generačný rozkol

A nádej každej spoločnosti? Deti, mladí ľudia.

Generácia Z (narodení po roku 2000) sú pre nás ako mimozemšťania. Nikto z nich nechce pracovať v odvetviach, ktoré sú pre spoločnosť absolútne nutné. Svet okolo nás vybudovali vzdelaní a pracovití chlapi, strojári, stavbári, elektrikári… Všetko sme vedeli vyrobiť, všetko sme vedeli opraviť. Dnes? Načo opravovať, kúpim niečo, čo vyrobil nejaký Číňan na Aliexpresse. On to vyrobiť dokáže a vie. Lenže my už takmer nie.

Nie sme schopní našim deťom poradiť v oblastiach, ktorým sa chcú venovať. Nerozumieme, čo a prečo robia. Aj keď sa snažíme. Lenže oni nemajú sen byť užitoční, niečo vytvárať. Narodili sa do éry internetu, na všetko je návod, všetko už pre nich niekto vymyslel. Mnohí chcú byť influenceri, instagramové modelky. Ale niekto musí postaviť cestu, niekto musí ovládať elektráreň, niekto musí chovať kravy, sliepky, niekto musí upiecť chlieb. Nie je to ich chyba, to my sme im to umožnili.

Fenomén INCEL

Počuli ste slovo „INCEL“? Incel je skratka z anglického výrazu „involuntary celibate“, čo v preklade znamená „nedobrovoľný celibát“. Ide o označenie pre ľudí, ktorí sa cítia byť neschopní nadviazať romantický alebo sexuálny vzťah.

Pocit osamelosti a odmietnutia a často ich spája pocit, že sú spoločensky neúspešní a že ich nikto nechce.

A viete, aký je výsledok? Miestami 50 % mladých ľudí okolo 20 – 30 rokov nemajú, nechcú či nedokážu mať sex! Neveríte? Tu je štúdia z ČR z Národného ústavu duševného zdravia z minulého roku. Dokonca sa tým pýšia na nete a očakávajú uznanie a sú spokojní. Lenže to je výsledok neschopnosti komunikovať. Alebo komunikovať iba v chatoch, smajlíkmi. Osobná komunikácia je pre nich zakliata španielska dedina. Nevedia to. Uf…

Je mi veľmi ľúto dnešnej mládeže. Vyrastajú v dobe nových, voľných pravidiel, bez úcty k autoritám, k Bohu, k sebe. Majú obrovské ego, no veľmi obmedzené vedomosti. Často sa cítia osamelo a sú zmätení svojou vlastnou identitou. Sú nepripravení na život, nežijú, len prežívajú. Chýba im krása a láska.

Naša úloha

Ľudia očakávajú, že sa štát o nich nejako postará.

Lenže je za dverami čas, keď sa štát nepostará. Nebude toho schopný, alebo nebude ochotný. Z rôznych dôvodov. Máme už hromadu príkladov. Ukrajina, hurikány v USA, záplavy.

A v tomto okamihu vstupujeme do tohto tu gulášu my. Stalkeri, prepperi. Ak nastane problém, títo ľudia budú hľadať pomoc. Akúkoľvek. So založením ohňa, s nejakým jedlom pre seba a svojich blízkych, pre strechu nad hlavou, s úzkosťou a strachom.

A kde budú hľadať tú pomoc? U sebe rovných, ktorí trávili čas tak ako oni? Plytvali vlastným životom, sledovali módne trendy, tliachali na sociálnych sieťach a o nič sa nestarali? Ťažko, že…

Budú ju hľadať u niekoho, kto je pripravený. Pred 10 rokmi som napísal list svojim priateľom. Prečítajte si ho.

Lenže to nie je všetko. Pochopil som, že vy budete úplne prirodzene a samozrejme neprávom obvinení, že ste povinní sa o všetko, čo máte a viete, podeliť s tými, čo celý život na všetko kašľali. Budete počúvať, že sa predsa MUSÍTE podeliť, pretože je tu kríza, vojna, hlad, zima… O vaše jedlo, sekeru, benzín, elektrocentrálu. A bude sa to vyžadovať tvrdo a drsne.

Čo s tým? Čím viac nás bude, nás pripravených, vzdelaných, nás, čo berú pripravenosť našich rodín, nás osobne, bude priebeh krízových situácií jednoduchší a následky menej hrozivé. Len spoločne môžeme budovať záchranné ostrovy v zlých časoch.

P.S. Ďalší post už bude naozaj konkrétnejší, ale nemohol som si po rokoch odpustiť pár poznámok.

Prežitie nie je len o fyzickej zdatnosti, ale aj o psychickej odolnosti. O schopnosti vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a niečo pre to spraviť. Už len fakt, že ste tu a čítate tento článok, svedčí o vašej potrebe meniť svoj život k lepšiemu, učiť sa nové veci a posúvať sa vpred.

Schopnosť prežiť a vyrovnať sa s ťažkosťami je kľúčová pre každého stalkera či preppera.

Možno si kladiete otázku: „Prežiť ČO?“ Na čo sa vlastne pripravujeme? V prepperskom svete existuje akronym SHTF, ktorý by sa dal voľne preložiť ako „Keď sa to pos*rie.“ (Doslovný preklad je „Shit Hits The Fan“.)

Tento akronym sa používa na označenie katastrofickej udalosti alebo série udalostí, ktoré vedú k zrúteniu spoločenského poriadku a bežného fungovania. Môže ísť o rôzne scenáre, ako napríklad:

• Prírodné katastrofy: zemetrasenia, povodne, hurikány, pandémie
• Ekonomické krízy: hyperinflácia, kolaps finančného systému
• Sociálne nepokoje: vojny, revolúcie, rozsiahle násilnosti
• Technologické zlyhania: výpadky elektrickej siete, internetu, telekomunikácií

Čo to teda v praxi znamená? Je to okamih, keď sa štát nedokáže alebo nechce o vás postarať. Je to sled udalostí, ktorému hovoríme „veľké problémy“. Bratia Česi na to majú výraz „prúser“ a odborníci hovoria o „združenej kríze“ (polycrisis).

Príklad opakujúci sa v našich dejinách:

Zlé počasie – Problém s potravinami – Drahota – Chudoba – Hlad – Mor/iná epidémia – Povstanie.

Jeden problém generuje ďalší a takto dookola.

Ale možno je najlepšie tomu vravieť „Nová situácia“. Pretože nová situácia potrebuje nové riešenia.

Každá kríza však raz skončí a pred nami stoja dve úlohy. Prvou je prežiť ju a druhá je rovnako dôležitá: vrátiť sa do normálneho života. Na túto schopnosť existuje termín „reziliencia“, ktorý sa dá zhruba preložiť ako odolnosť, húževnatosť. Ide o schopnosť vydržať záťaž a nepriaznivé podmienky a po kríze sa vrátiť do pôvodného stavu alebo aspoň blízko k nemu, s patričnou mierou skúseností získaných počas krízy. A presne o to sa snažíme tu na Urbanstalker. Pretože prežiť krízu a skončiť ako zlomený paramilitant, náboženský fundamentalista alebo len ako prázdny, zničený človek bez cieľa a radosti, je zlá cesta.

Lawrence Albert „Al“ Siebert bol americký autor a pedagóg. Bol známy predovšetkým vďaka svojmu výskumu psychologickej odolnosti a vnútornej podstaty vysoko odolných ľudí, ktorí prežili ťažké životné situácie. Zjednodušene povedané, zaoberal sa tým, prečo niektorí ľudia dokážu prekonať ťažké životné skúsenosti a vyjsť z nich silnejší, zatiaľ čo iní sa s nimi ťažko vyrovnávajú.

A čo vlastne zistil?

• Prežívajú ľudia so zmyslom pre humor, pre ktorých má svet, nech je akokoľvek krutý, napriek všetkým tragédiám nejaký zmysel.
• Ľudia, ktorí sa nepovažujú za obeť. Tak nejako si povedia: „Áno, je to ťažké, nepríjemné, ale je to život.“
• Tí, ktorí majú nejaký vnútorný zmysel kontroly, sebaúcty, sebadôvery. Vedia, čo sa naučili, a že zvládnu aj ďalšie nepríjemnosti.
• Ľudia s rýchlejším vyhodnocovaním situácií.

Takže ako sa zachovať pri novej situácii?

1. Zastaviť sa na chvíľu a čakať.
2. Uzemniť sa, nájsť svoj kľud. /Ak ste venovali nejakej forme duševného sebarozvoja, viete presne, čo to je. Ak nie, určite tomu venujeme článok tu na webe a vysvetlíme.
3. Vyhodnotiť situáciu a konať.

Podľa tradície samurajov by ste sa mali rozhodnúť a konať behom siedmich nádychov. To nedokáže nikto :-).

V skutočnosti vyhodnocujete situáciu, ale zároveň aj svoje pocity. A to nie je jednoduché.

Všetky tieto reči o emóciách, problémoch, sebaúcte sa vám možno zdajú banálne a nedôležité. Lenže ony dôležité sú. A sú k nim tvrdé dáta, nie je to vec názoru. Psychológovia, manažéri či personalisti v BIG firmách tieto dáta majú a pracujú s nimi.

Náš mozog je evolučne pripravený na prežitie. Vie to. Viete to aj vy. Lenže mnohé skúsenosti, ktoré nám mozog podsúva, nie sú správne. V podstate podvedome vie ponúknuť len 3 veci:

• Boj
• Útek
• A ak nevie vyhodnotiť, tak zmrznutie

Prvé dve sú správne, podľa situácie. Tretia je fail. A s tou treba pracovať a eliminovať ju. Každý z nás je iný a každý musí objaviť spôsob, ako s tým pracovať. Je to ako s autom. Musíte jazdiť s Fabiou, ktorú máte, a nie s bavorákom, ktorého má váš šéf.

Všetko sa dá naučiť.

A dnes posledná poznámka. Sledujem prepperské weby 15 rokov. Absolútna väčšina z tých, ktoré prežili, prešla vývojom. Od Lone Wolfov, army nadšencov, skladovačov gearu sa všetci presunuli k rodinným či komunitným návodom, ako sa nestratiť a prežiť nové situácie.

Keď sme pred 12 rokmi zakladali Urbanstalker, netušili sme, že s nami vydrží tak dlho. Svet okolo nás sa opäť zmenil a po 12 rokoch je Urbanstalker ešte aktuálnejší ako predtým.

Prežili sme pandémiu koronavírusu a s ľútosťou sledujeme už desať rokov trvajúcu vojnu v susednej krajine, na Ukrajine. Obe tieto udalosti nám odhalili množstvo vecí a poskytli nám cenné podklady, pripomienky a pohľady na svet pripravenosti.

Najdôležitejší poznatok sa skrýva už v názve nášho webu. Svojho času sme zaň dostávali sódu a posmešky od priaznivcov preppingu či survivalu. „Urban“ a „Stalker“.
Prečo „Urban“? Prečo „Stalker“?
„Urban“ znamená mesto, na rozdiel od klasického lesa a prírody, ktoré sú typické pre bushcraft.
A „Stalker“? Je to priamy odkaz na Stalkerov z úžasnej knihy bratov Arkadija a Borisa Strugackých „Piknik pri ceste“, ktorá bola v roku 1979 sfilmovaná Andrejom Tarkovským pod názvom „Stalker“.
Stalkeri boli tí, ktorí prekonávali prekážky, vstupovali do Pásma, ukazovali druhým cestu a hľadeli do tmy…
Áno, sága hier S.T.A.L.K.E.R. je nám známa, ale to nie je podstata Urbanstalkera.
Dnes je však tento odkaz oveľa jasnejší.

Pandémia a vojna na Ukrajine jasne demonštrovali, že presuny obyvateľstva do lesov či útek za hranice mimo ohrozenia sú v praxi veľmi zložité. Väčšina ľudí zostane v mestách, či sa im to páči, alebo nie. Cesty sa upchajú, logistika kolabuje a mnoho ľudí jednoducho nemá kam ísť. Preto je kľúčové byť pripravený na prežitie v urbanizovanom prostredí, a práve tomu sa venuje Urbanstalker.

Čomu sa teda budeme venovať?

• Pripravenosť na krízové situácie v meste: Toto bude hlavná téma.
  Budeme sa zaoberať prípravou na rôzne typy krízových situácií, ako sú prírodné katastrofy (povodne, zemetrasenia, snehové kalamity), priemyselné havárie, sociálne nepokoje, teroristické útoky, pandémie a iné udalosti, ktoré môžu narušiť bežný chod života v meste.

• Zručnosti pre prežitie v meste: Budeme sa zameriavať na praktické zručnosti potrebné na prežitie v meste počas krízových situácií. To zahŕňa napríklad:

  • Prvá pomoc a zdravotná starostlivosť: Základy prvej pomoci, ošetrovanie rán, improvizované zdravotnícke pomôcky.

  • Zabezpečenie základných potrieb: Hľadanie a úprava vody, získavanie potravy v meste, budovanie prístreškov, orientácia v teréne.

  • Komunikácia a signalizácia: Využívanie rôznych komunikačných prostriedkov v krízových situáciách, signalizácia núdze.

  • Sebaochrana a sebaobrana: Základy sebaobrany, techniky úniku z nebezpečných situácií.

  • Pohyb a orientácia v meste: Alternatívne trasy, orientácia bez mapy a kompasu, využívanie mestskej infraštruktúry.

• Mestská odolnosť (urban resilience): Budeme sa zaoberať tým, ako sa mestá pripravujú na krízové situácie a ako sa z nich zotavujú. To zahŕňa napríklad:

  • Kritická infraštruktúra: Zabezpečenie fungovania základných služieb (voda, elektrina, plyn, doprava) v krízových situáciách.

  • Evakuačné plány a postupy: Ako sa správať pri evakuácii, kam sa obrátiť o pomoc.

  • Komunitná pripravenosť: Budovanie susedskej pomoci a spolupráce v krízových situáciách.

• Technológie pre prežitie: Budeme sa venovať moderným technológiám, ktoré môžu pomôcť pri prežití v meste, ako sú napríklad:

  • Komunikačné zariadenia: Satelitné telefóny, vysielačky, mobilné aplikácie.

  • Navigačné systémy: GPS, mapy offline.

  • Nástroje a vybavenie: Multifunkčné nástroje, outdoorové vybavenie.

• Psychologická pripravenosť: Dôležitou súčasťou prežitia je aj psychická odolnosť. Budeme sa zaoberať zvládaním stresu, strachu a paniky v krízových situáciách.

• Zbrane: Téme zbraní, chladných aj strelných, sme sa nikdy nevyhýbali. Budeme v tomto smere pokračovať, s ohľadom na kontext Urbanstalkera.

Mnoho starších príspevkov na webe už stratilo svoju aktuálnosť. Postupne ich presúvam do archívu, kde zostanú zachované. Svet sa zmenil, zmenil som sa aj ja a s ním sa vyvíja aj Urbanstalker.

Prejdite s nami cestu od „Pikniku pri ceste“ k „Záchranným ostrovom“ v Pásme mesta.

Pôvodne som sa nechcel k situácii tohto humbugu okolo koronavírusu vôbec vyjadrovať, ale prišlo na mňa množstvo dotazov za posledné 2 mesiace od priateľov, aj od takých od ktorých som to nečakal, a myslel som si že sú ako stalkeri či prepperi zrovnaní a v pohode.

A potom pár naozaj rozumných slov k tomu napísal aj prepperský guruSelco, tak tu máte niečo čo je mix Selca a môjho pohľadu, keďže Selcov postoj je viac globálny a jeho texty sú určené pre svetovú komunitu a mi tu predsa len máme pár odlišností..

Ale ponaučenie pre mňa a tento môj projekt menom „Urbanstalker“ je v tom, že nie len technickými vecami je stalker živí, ale sem-tam dáme aj nejaký ten článok o „duši“.

Žijeme vo svete, kde nás ovláda strach alebo sa snažia cez strach ovládať nás. Ak si odmyslíme všetky fakty, mýty a dohady o závažnosti tejto choroby čo nás kvári /COVID/ , zostáva len strach a my sme týmto strachom nútení konať.
Zo všetkých obáv (strach zo zdravia, z práce, z bezpečnosti …) je strach z neznáma (budúcnosti) najväčší a najnebezpečnejší.
My ako prepperi či stalkeri by sme mali byť na to pripravení a mali by sme žiť a konať aj pod hrozbou neznámej budúcnosti. Veď sa tomu venujeme neustále.
Ale je tu zmena. Táto premisa sa šíri po celom svete a keď sa už aj obyčajní ľudia čo sa našim veciam nevenujú vôbec začínajú báť z neznámej budúcnosti, môže byť celkový obraz odlišný. Diametrálne.

Jednotlivec nie je nič.

V mene zdravia, bezpečnosti a ochrany od štátu sa jednotlivé osoby stávajú irelevantné. Vy alebo ja sme nepodstatný, ak sme vykreslený napríklad ako zdravotné alebo iné riziko pre komunitu. Naše práva v podstate zanikajú. Ak nás vykreslia ako zdravotne riziko dostávate sa „takmer“ na úroveň teroristu, a tak s nami aj budú zaobchádzať a naše práva už neexistujú. V časoch vyhlásených epidémií, výnimočných stavov a podobne dokonca ani ústavne!!!
Nielen že stratíte svoje práva, ale budete verejne vykreslení ako hrozba. Budete opísaní tak, že vás vaši vlastní susedia budú loviť ako zver, budú vás udávať orgánom a budú s nimi aktívne spolupracovať na vašej eliminácii. Zatiaľ len spoločenskej…..
Ide ale o to, kto rozhoduje o tom, kto je terorista alebo zdravotné riziko, a kto kontroluje ľudí ktorí tieto rozhodnutia prijímajú a vykonávajú.

Veľký vodca

Každé ťažké čas majú (a mali) vodcu. Poznáte to. „Zlé časy plodia silných mužov. Silný muži plodia dobre časy. Dobré časy plodia slabých mužov. A slabý muži plodia zlé časy.“ A pravé teraz sa nachádzame na konci dobrých časov a hľadíme do tmy. Niekedy celý systém funguje tak, že vodca nie je taký dôležitý. Niekedy sa v ťažkých časoch objavili veľké postavy a niesli celého „ducha“ národov dobrým smerom.
A niekedy sa objavia, no „falošní vodcovia“.
Mnohokrát sa objavili skrze svetovú históriu, „silní vodcovia“, ktorí viedli svoje národy manipulatívnym spôsobom k ťažkým dobám. Usmerňovali svoje pocity, aby dosiahli svoje vlastné sny. Premenili svoj sen v to, čo považovali za „národný/či svetový/ sen“.
Adolf Hitler viedol svoj národ (veľmi zjednodušene) od čias národnej katastrofy, obrovskej nezamestnanosti, verejné hanby a všeobecného sklamania až k okamihom, keď pod jeho vedením väčšina jeho krajiny schválila vyhladenie celých národov tým, že to dobrovoľne urobili alebo zatvárali oči.
Tento konkrétny príklad je pre mňa trošku veľký a komplikovaný na to, aby som to vysvetlil, nechcem zabŕdať do politiky ani histórie, ale ide tu o to, že nemôžete podceňovať skutočnosť, že zúfalí ľudia môžu byť vedení zlým smerom (manipuláciou) celkom jednoduchým spôsobom.
Bežní ľudia môžu robiť veľa nepredstaviteľných vecí, keď existuje správna kombinácia „skutočného vodcu“, strachu a zúfalých časov.
Dúfajme, že budeme mať viac skutočných vodcov ako „skutočných vodcov“.

Vy (na osobnej úrovni)

Som presvedčený , že oveľa väčšia pozornosť musí byť venovaná vašej vlastnej „miestnej“ úrovni alebo malému okruhu. Ale nechápte ma zle, oplatí sa vedieť o väčšom zábere včas. O tom čo sa deje v štáte či svete, pretože sa jedného rána môžete prebudiť v spoločnosti, ktorá vyzerá ako niečo z Orwellovej knihy. Ale to neovplyvnite . Ale svoju komunitu áno.

Na miestnej alebo osobnej úrovni je v posledných niekoľkých mesiacoch medzi ľuďmi zjavných pár zmien. A nie dobrých. Viete o čom hovorím sami. Bonzovanie, strach, nenávisť, podozrievavosť, opatrnosť. Nie je to nič nové, stále to tu bolo, ale vidíte ako malo stačí na to aby nálepka kultúry, civilizácie či spolupatričnosti začala pomaly a nenápadne odpadávať.
V skutočnosti je znepokojujúce, že tieto zmeny sú viditeľné aj u mnohých ľudí, ktorí by mali byť pripravení a nad vecou, pretože sú stalkeri. Dôležité je tu pochopiť, že toto všetko (bez ohľadu na to, ako ťažké sa to momentálne zdá), nie je nič v porovnaní so situáciou, ktorá by mohla nasledovať.
Začíname si uvedomovať celý rad dôsledkov toho všetkého (ekonomických aj spoločenských) po celom svete a nikto si nie je istý, ako ťažké to môže byť a kam až to môže viesť.

Pamätajte na týchto 5 vecí.

Chcel by som zdôrazniť veci, ktoré by sa v nasledujúcom období mohli stať veľmi dôležitými:

1. Systém je krehký a zvyčajne poškodený. Postará sa najprv o seba. Na vás sa vykašle, ste irelevantný. Nedôverujte mu slepo. Nehovorím, že systém je nutne váš nepriateľ, ale hovorím, že mu nedôverujete absolútne.
2. Je čas byť sebestačný, sebestačný v potravinách, energiách a hlavne psychicky odolný, ako je to len možné.
3. Teraz viac ako inokedy buďte ticho ohľadom toho, čo pripravujete, ako pripravujete a kde to pripravujete. Verejne buďte ako väčšina ľudí okolo vás – vystrašený a neistý. Systém aj ľudia sa dívajú.
4. Nadväzujte kontakty, poznávajte ľudí, nájdite rovnako zmýšľajúcich priateľov o ktorých sa môžete oprieť, ak sa situácia zhorší.
5. Nedôverujte slepo médiám. Skúste nájsť a sledovať svoje vlastné zdroje informácií.

A na záver.

Ak sa vám zdá tento post mierne paranoidný, tak dúfam že mate trošku pravdu. Ale veľmi neverím 😀 . Ale si uvedomte na akom webe sa nachádzate, a ako a prečo ste sa sem dostali. Čo vás sme priviedlo? Ak je to strach, tak to je zle. Dôvod podobných postov bola, je a vždy bude láska. Taká tá najobyčajnejšia láskavá starostlivosť o svoj kúsok sveta, svoju rodinu, svojich priateľov. Spraviť to čo dokážete spraviť, aby bol váš svet okolo vás spravodlivejší a správnejší. Aby nikto nehladoval, nikomu nebola zima, aby nikto nebol chorý a hlavne aby nikto vrátane vás nemal strach. Aby bol šťastný. Záleží na Vás. Vy tvoríte svet okolo seba. Nikto iný to nespraví. Aj keď sa dívame do tmy, nie je večná.
„ Kto najviac hľadí do tmy, bude prvý kto v nej zbadá svetlo.“ Dmitrij Glukovskij Metro 2033
Zostaňte silní stalkeri!

Spomínate si na Emmerichov film z roku 2004 s názvom „Deň po tom“? Film je síce somarina, ale aj tak.. :-)Je to scenár o konci sveta a skupina ľudí sa ocitla v pasci v knižnici, keď snežná búrka vrhla svet do novej doby ľadovej. Ako zostávali v teple počas brutálneho mrazivého ochladenia?Našťastie pre skupinu, jedným z nich bol bezdomovec – a ľudia bez prístrešku majú všetky triky, ako zostať v teple počas zimy.Povedal im, aby svoje bundy vypchali papierom,novinami. Táto extra vrstva izolácie im zachránila život.

Zatiaľ čo ich môžeme ignorovať a dať ich na okraji spoločnosti, v skutočnosti sa od nich môžeme niečo dozvedieť o prežití. Koniec koncov, komu by ste viac verili s trikmi prežitia: teoretikom, čo jednoducho fantazírujú o katastrofách, alebo ľudia, ktorí každodenne žijú v situáciách podobných katastrofám?

Ovládajte svoje zúfalstvo

Existuje skvelý blog s názvom Guide2Homelessness. To je miesto, kde som čítal niektoré z najlepších rád prežitia, ktoré som kedy počul. Ide o kontrolu zúfalstva v zlých situáciách.

„Kde dnes večer spíte? Čo budete robiť zajtra? Nezaoberajte sa tým, čo nemôžete urobiť alebo nemáte. Máte veľa zdrojov, len ak ich poznáte. Snažte sa identifikovať svoje najnaliehavejšie problémy individuálne a nájdite priamu linku k riešeniu. Potrebujete teplé a suché miesto za dažďa? Čo tak v hotelovej hale alebo čakárni v nemocnici alebo práčovni, autobusovej stanici alebo reštaurácii rýchleho občerstvenia? Potrebujete nejaké jedlo? Môžete naplniť svoje brucho na menej ako euro… Môj názor je, že ak chcete prežiť, musíte zmeniť hlavu. Opustiť hnev, zúfalstvo, depresiu, melanchóliu. Objavte svoju dôveru, silu, schopnosti, zdroje. Buďte pozitívni, všetkými prostriedkami. “

Ak bojujete, môžete ostať zranený

Každý, kto kedy študoval bojové umenie, vám povie, že nejde o boj alebo dokonca sebaobranu. Bojové umenie vás učí, že nemáte bojovať. Najlepší spôsob, ako vyhrať boj, je, že sa na prvom mieste do neho nedostanete. To je niečo, čo sa ľudia bez domova dobre naučili. Vedia, že zapojenie do bitky alebo reakcia na nepriateľstvo im nepomôže dosiahnuť ich cieľ. Áno, môže sa to zdať slabé, ale Vašim cieľom je niečo iné. Vašim cieľom je prežiť.Ale ak bojujete, keď nemusíte, potom ohrozujete svoje prežitie. Budete bojovať pre Váš čiastkový cieľ? Pokiaľ sa nepokúšate preukázať, že ste na okolí alfa, king ulice či lokálni capo di tutti capi , veľmi o tom pochybujem (a to nás privádza späť k tomu, že ego je hlavným dôvodom boja).To neznamená, že by ste nikdy nemali bojovať. Ak na vás niekto útočí, bojujte, kým nepriateľa úplne nezničíte alebo nebudete môcť utiecť.

Zapadnúť

Viete, ako sme vždy kritizovaní za to, že si nevšímame ľudí bez domova a nazývame ich „neviditeľná populácia“? Dôvodom toho je aj to, že ľudia bez domova veľakrát nechcú byť viditeľní. Keď si Vás všimnú, môžete sa stať cieľom pre dravcov ako zlodeji. Keď si Vás všimnú, môžete byť vyhnaní z Vášho územia. Keď si Vás všimnú, nepriatelia k Vám môžu prísť na súdružskú návštevu …

Majte to na pamäti, keď ste v situácii prežitia. Príklad: SHTF nastane, situácia off-grid je tu, elektrika nejde. Máte generátor a zapnete ho. Teraz je váš dom jediný v bloku, pričom svetlá žiaria do noci….Hádajte, čo sa stane? No budete mať zrejme pár návštev, že… Radšej by ste mali ostať potme, než aby ste sa na seba upozorňovali!

Odevy

Oblečenie má veľa použití, napríklad ako lano, obväzy, obrúsky, prístrešok, zber vody …Vyberte si oblečenie múdro! Všetko musí mať určitý účel. Šaty v vrstvách, aby ste sa mohli ľahko prispôsobiť zmenám počasia. Veľká objemná zimná bunda je síce super, ale nebude Vám veľmi pomáhať, zvlášť keď sa začnete potiť a vonku bude mrznúť. Budete na tom lepšie s viacerými vrstvami, ktoré môžete podľa potreby pridať či odstrániť. Znova, nezabudnite, že sa musíte byť grey-man, neviditeľný. Proste nevystupovať z davu. Keď budete mať tú možnosť, a pôjdete si uloviť srnu, OK berte maskáčového hejkala nech mate lepšiu šancu, ale na ulici nezabúdajte na to aby ste vyzerali rovnako ako ostatný.

Zostať v teple

Zostať v teple je veľmi dôležité pre prežitie, pretože mnoho našej energie ide na vykurovanie nášho tela. Konkrétnejšie, asi 50 až 60 percent vašich kalórií ide na udržanie telesnej teploty . Ak Vám bude zima, budete potrebovať viac jedla a to znamená, že vyčerpáte svoje vzácne zásoby. V situáciách prežitia v divočine musíte urobiť nejaký prístrešok na prežitie, ktoré vám pomôžu zostať v teple.
Na ulici by mali použiť triky bezdomovcov ako:

• Umiestnite pod seba lepenku, aby ste vytvorili vrstvu izolácie medzi vami a studenou zemou
• Získajte mylarovú deku/ fólia z lekárničky/ . Položte ju medzi dve prikrývky a pomôže prikrývkam držať omnoho viac tepla. Omotajte prikrývky okolo seba.
• Ruky a prsty sa rýchlo podchladia a premrznú! Kúpte si nejaké ohrievače rúk z kempingového obchodu. Alebo nalejte vriacu vodu do fliaš s vodou (zabaľte fľašu s vodou do uteráka, ak to bude pretekať!) A použite na zahriatie rúk.

Zostaňte čistý

V situáciách prežitia môže rýchlo stratiť prístup k vode na umývanie. Ale čistota je dôležitá pre prežitie!

• Čo ak sa zraníte na špinavej nohe? Rana bude infikovaná a potom máte vážny problém.
• Čo ak dostanete vyrážku alebo pľuzgiere zo všetkého toho, čo sa na vás vrhá špina? No veľa šťastia!
• Čo ak dostanete hnačku či ešte niečo lepšie z jedla so špinavými rukami?

Všimneme si špinavých, utláčaných bezdomovcov, ale väčšina z nich je celkom čisto vyzerajúca. Je to preto, že používajú všetky triky. Áno, skutočne zvládli umenie sprchovania s fľašou s vodou.
Jeden základný hygienický trik, ktorý používajú ľudia bez domova, sú vlhčené utierky.  A tie s krémom na nich odoberú špinu ešte lepši.
A ďalší hygienický tip: používajte opaľovací krém! Ak sa spálite, tak Vás to za prvé bude bolieť a za druhé do zranenej kože sa môže dostať nejaká infekcia.

Poznámka na okraj:
Zrejme Vás napadlo niečo podobne ako mňa. Čo ak je vo Vašom okolí byť bežne vyzerať zanedbano a špinavo, smrdieť a páchnuť po chľaste? Ale Vy ešte mate zázemie a môžete žiť ako ľudia? Ako byť grey-man a zároveň si udržať ľudskosť a zdravie. Majte set šatstva pre podobne príležitosti, špinavé, smradľavé, zodrané. A obliekajte si ho, keď idete medzi nich. Rovnako ako keby ste chovali dravého vtáka či divého vlka ktorý sú zvyknutý na jeden odev a jeden pach. Pokiaľ nepijete, vykloktajte si borovičkou pred rozhovorom s okolím, nech si myslia že ste na tom rovnako ako oni. Pokiaľ pijete, jeden na odvahu neuškodí….. A po návrate domov, vrchný odev odložte na balkón, pred dvere a žite život podľa seba. A pozor na jedlo. Keď budete jest 2 dni ryžu na kari či chilli con carne, tí hladný vonku to z Vášho dych či potu ucítia. Čuch je dôležitý.

Potrebujete spoločníka

Už ste sa niekedy pýtali, prečo toľko ľudí bez domova má psa a dokonca aj zháňajú žrádlo pre zvieratá, hoci oni sami už nemajú čo jesť? Je to preto, že potrebujete spoločníka na prežitie . Ak nemáte dôveryhodného ľudského spoločníka, potom je to pes.

Spoločník má majú viacero účelov, a je jedno či je to človek alebo pes:

• Pomáhajú vám chrániť sa (bezpečnosť v množstve).
• Udržujú vo vás ľudskosť, aby ste sa nestratili v zúfalstve.
• Pomáhajú vám udržiavať teplo spaním vedľa Vás počas chladných nocí.
• Môžu slúžiť ako pozorovatelia.

Zostaňte tam, kde to poznáte

Prečo niektorí ľudia bez domova nikdy nežijú v tuneloch metra, zatiaľ čo ostatní bezdomovci zostávajú len v tuneloch? Ak neviete, čo niekde číha, vyhnite sa tomu! Je oveľa bezpečnejšie držať sa známeho terénu.
Toto je obzvlášť dobrá rada pre všetkých tých, ktorí sa chystajú zobrať na chrbát svoj BOB a utiecť niekde 20km do divočiny pri SHTF. No áno som za to, ALE LEN ak si najskôr vyskúšate terén, poznáte ho a dokážete v ňom prežiť. V opačnom prípade je pravdepodobne oveľa lepšie ostať na známom mieste v okolí vášho domova kde poznáte alebo viete odhadnúť mnoho vecí, ktoré by Vám v lese kde ste boli 2x v živote určite unikli a ohrozili Vás.

Nikdy nestraťte váš BOB

Váš BOB na prežitie je váš život. Spávajte s ním pripútaným k sebe, aby ho nikto nemohol ukradnúť. Alebo ho použite ako vankúš, ale držte ho niekde okolo seba. Nie ste si istí, čo baliť? Prečítajte si tieto články o balení BOBu. BOB a 8 chýb pri balení BOBu.

Vždy buďte pripravení odísť

Nikdy neviete, čo môžete očakávať v situáciách prežitia. Musíte byť pripravení okamžite odísť! Okamžite!. Takže, aj keď ste našli najlepšie miesto bez jedinej chyby a vybudovali dokonalý tábor, Majte vždy svoj BOB zbalený a dávajte pozor .Váš plán pre katastrofy by mal vždy zahŕňať možnosť okamžite odisť. A rýchlo!

Zdroj: https://www.primalsurvivor.net

Naším cieľom ako stalkera, je rozšíriť našu schopnosť prežiť. To je všetko, čo môžeme urobiť. Ale nezáleží na tom, koľko konzerv, nábojov či BOB-ov máme, nič z toho nezaručuje prežitie.

Bohužiaľ, v prípade kolapsu, veľmi veľká väčšina tých, ktorí nemajú záujem o pripravenosť, najskôr zomrie. Ale dokonca aj tí čo sa na to pripravovali, budú umierať. Nižšie sú 3 hlavné dôvody, prečo aj preppery zomrú pri SHTF.

Nedostatok zručností a odbornej prípravy

Väčšina prepperov sa úplne spolieha na svoj gear / vybavenie/ a zásoby na prežitie. To však v žiadnom prípade nezaručuje prežitie. Prvým problémom tohto spôsobu myslenia je, že všetko čo máme môže byť ľahko ukradnuté alebo zničené. Akonáhle je to preč, potom sa nemáme na čo spoliehať. Gear aj zásoby by mali byť vnímané len ako nástroje na uľahčenie prežitia, alebo na pohodlnejší život v zlých časoch.

Ďalším problémom je, že väčšina prepperov nevie, ako správne používať svoje vybavenie. Veľa prepperov má arzenál zbraní, ale nevie, ako správne používať ani jednu. Nikdy sa nevenovali žiadnemu bojovému umeniu, nestrieľali z luku, neboxovali, nezúčastnili sa žiadneho zbraňového kurzu a na strelnici boli dohromady 3x. A to ich v dôsledku bude stáť nielen ich život, ale aj život ich blízkych. No a treba si uvedomiť, že obrovské množstvo prepperov sa stali preppermi kvôli svojim rodinám či priateľom o ktorých vedia, že sa o seba postarať sami nedokážu.

V prípade SHTF bude spoločnosť bez právneho štátu a jeho ochrany. Najpravdepodobnejší nepriateľ budú bývalé ozbrojené sily štátu a gangy silných chlapov, čo budú terorizovať komunity či konkrétne osoby . Bitky a násilie budú bežať nekontrolovateľné, pretože nebude toho, kto by sa o to postaral. Ľudia budú ochotní zabiť pre konzervy.

Takže je dôležité mať určité zručnosti, napríklad prežitia-survivalu alebo taktické zručnosti. V scenári kolapsu skutočne prežijú a rozvíjať sa budú len tí, ktorí majú vedomosti. Áno, je ľahké sedieť doma celý deň v trenkách a sledovať videá YouTube o prežití a taktických zručnostiach. To nestačí. Musíte sa skutočne dostať von, a dať vedomosti do praxe.

Staňte sa členom streleckého oddielu, skúste nájsť miestnych kingov, ktorí vás môžu naučiť profesionálne brániť seba a Vašu rodinu. Môžete tiež nájsť kurzy na prežitie, ktoré budú užitočné. Dokonca aj organizácie ako je Červený kríž majú kurzy, kde sa môžete naučiť základy prvej pomoci. Existuje množstvo zdrojov, ktoré môžeme využiť na vybudovanie a rozvoj dôležitých zručností.

Nedostatok strategického plánu

Keď príde na pripravenosť, veľa z nás mávne rukou. Môžem to povedať z vlastnej skúseností. Keď som sa prvýkrát dostal k tomuto bodu, nevedel som, kde začať alebo čo robiť.

Výsledkom je, že mnohí z nás sú čiastočne pripravení v mnohých oblastiach namiesto toho, aby boli v dôležitých oblastiach pripravení na 100%. Desná veta, čo? 🙂 No pravdivá….. Bez plánu nikdy nedosiahneme nič. Aj architekti majú plán pred tým, ako začnú stavať dom. Bez neho by ta blbá budova proste spadla.

Väčšina stalkerov sa zameriava iba na scenáre totálneho kolapsu vo svojom strategickom pláne. Prvá vec, ktorú obyčajne robí novičok / ehm, nemohol som odolať 🙂 / , je že si naplní BOB a kúpi zbierku zbraní. V dôsledku toho sa stane obeťou vlastných predstav, a nebude schopný sa vžiť do iných scenárov, ktoré sú 100x pravdepodobnejšie. Jednou z takýchto hrozieb by boli prírodné katastrofy, či veľké priemyselné nehody. Namiesto toho, aby sme vynaložili všetky peniaze a zdroje na hrozbu ktorá sa pravdepodobne nestane, môžeme byť pripravení na závažnejšie a pravdepodobnejšie hrozby. Príklad: … Žijem v malom meste , do ktorého vedú len dve cesty. Severná a južná a obidve cez kopec. A vždy keď napadne sneh, je problém. Dva skrížené kamióny, a hotovo, 5-6 hodín sa z a do mesta nikto nedostane. V dobrých časoch, sa nič nedeje, ťažká pohoda, akurát počúvam poľských kamionistov ako prskajú do CB vysielačiek. Príde polícia, odťahovka a doriešia problém. Ale stačí malo, a miesto 5-6 hodín to môže byť 5-6 dni. A od zlých čias delí každú spoločnosť 5 teplých jedál. Ste na to pripravený? Máte na to plán? Dokážete prežiť bez obchodu z rožkami a tepla z teplárne pri – 20°C nejaké 2-3 dni? A aj 2-3 týždne? A prežije to aj Vaše 5 ročné dieťa?…. Premýšľajte!

Nedostatok vzťahov

Pri bosnianskom kolapse sa hovorilo, že najskôr zomreli tí, ktorí boli sami. Preto, že silní muži, ktorí sa zhromažďovali v skupinách, sa zamerali na tých, ktorí boli osamelí a slabí. Zobrali ich zásoby, ich výstroj a nechali ich mŕtvych.

Nepochybne existuje moc v číslach. 2 je lepšia ako 1. Táto skutočnosť sa nepopiera.

Stále sa veľa stalkerov rozhodne byť osamelými vlkmi. Veď je to cool, je to v každom dobrom postapo filme či knihe. Lenže pojem osamelý vlk, by mal brutálne odradzovať 🙁 . Osamelí vlci zvyčajne nežijú dlho.

Mnoho prepperov sa rozhodne neodhaľovať svoj životný štýl ani iným osobám. Je to pravdepodobne kvôli OPSEC. Je to obava, že iné prepperské skupiny, štát alebo proste badboys ich zamerajú v ťažkých časoch.

Takže v dôsledku toho, veľa prepperov bojuje s osamelosťou. Lenže my sme vytvorení ako spoločenské bytosti. Preto je dôležitá inštitúcia rodiny. Preto bola koncepcia komunity v blbých časoch taká rozšírená. Spoločenstvá budú loviť, žiť, nakupovať, variť a zhromažďovať sa, aby prežili. Lenže v dnešnej dobe sotva pozdravíme svojich susedov.

Často hovoríme o pravidle čísla 3 . 3 týždne bez jedla človek dá. Ťažko , ale dá. Dá 3 dni bez vody. 3 minúty bez vzduchu dáme asi všetci. Ale napriek tomu mnohí prehliadajú pravidlo „môžem prežiť len 3 sekundy bez nádeje.“ V scenári kolapsu, kde nemáte nič, alebo nikoho, budú myšlienky na depresiu a samovraždu mať živnú pôdu, a budú Vám stáť za chrbtom. Napriek tomu, ak stratíte všetko hmotné, ale stále máte rodinu a priateľov, prežijete…

Všetci sme obdarení znalosťami a zručnosťami v mnohých oblastiach. S najväčšou pravdepodobnosťou Vy, ktorý toto čítate, ste oveľa lepší v 90% oblastiach prežitia, ako som ja, ale zároveň ja som schopný vám pomôcť v tých 10% oblastiach, v ktorých nemáte skúsenosti. PRETO je dôležité mať komunitu.

Takáto skupina môže znásobiť Vašu schopnosť prežiť. V dlhodobej situácii prežitia budú ľudia musieť spolupracovať ako spoločenstvo a tím aby prežili.

Toto boli 3 dôvody, prečo aj preppery budú zomierať pri SHTF. Prosím, premýšľajte, učte sa a budujte tie správne komunity pre zlé časy, ktoré nám klopú na dvere….

Nápad a zdroj myšlienky:http://www.smartpreppergear.com

Pneumotorax je život ohrozujúci stav, pri ktorom sa dôsledkom poranenia (traumatický, napríklad strelné poranenie), alebo vnútorného samovoľného poškodenia dýchacej sústavy v hrudnej dutine (spontánny, napríklad pri cystickej fibróze) nahromadí vzduch (fyziologický stav hrudnej dutiny je vzduchoprázdno), a tým bráni rozpínaniu pľúc (pľúca kolabujú), čím sa dýchanie stáva neefektívnym. Pneumotoraxy s ktorými sa môžeme stretnúť delíme na otvorené a tenzné, v následujúcich riadkoch si popíšeme tieto patologické stavy a rovnako si aj popíšeme zákroky potrebné ich ošetreniu.

TENZNÝ

Tento typ pneumotoraxu je najnebezpečnejší a dôsledkom úrazu sa najčastejšie stáva silným úderom do rebier v linea axillaris, čím môže dôjsť k prederaveniu pľúcnej steny a následnému unikaniu vzduchu z poškodeného orgánu do pleury. Tento typ pneumotoraxu nejde ošetriť neinvazívnym spôsobom, čiže by ošetrenie nemal vykonávať človek bez základných znalostí anatómie hrudníka a rovnako bez toho aby tento zákrok nevykonával v minulosti aspoň pri tréningu. Zákrok sa robí zavedením dekompresnej ihly priechodnosti 12G, alebo 14G (nižšie číslo = vyššia priechodnosť) do druhého interkostálneho priestoru v linea mamillaris, alebo do piateho interkostálneho priestoru v linea axillaris. Pri poraneniach je vysoká šanca hemotoraxu, čiže dekompresnú ihlu budeme musieť približne po desiatich minútach vymeniť z dôvodu nepriechodnosti spôsobenej krvou, ktorá zahltí
katéter.

Obr. ukazuje indikovaný bod pre punkciu ihlou
Obr. ukazuje rozloženú dekompresnú ihlu, skladá sa z obalu, ihly a katétra, pričom po zavedení ihly ostáva v hrudníku len gumový katéter

OTVORENÝ

V urgentnom prostredí je tento pneumotorax najčastejšie spôsobený bodnými, alebo strelnými ranami. Podľa štatistiky US DoD umrie na dôsledky pneumotoraxu až 33 % vojakov v moderných konfliktoch. Otvorený pneumotorax je na ošetrenie omnoho jednoduchší ako tenzný a jeho ošetrenie by mal zvládnuť za pomoci prostriedkov autolekárničky každý absolvent prípravného kurzu v autoškole. Základ spočíva v tom, aby sme poranenie zakryli tkzv. polopriedušným krytím, a tým dosiahli jednosmernú ventiláciu plynov z hrudníka smerom von. V našich končinách je najčastejšie použitie igelitového sáčku, ktorý o hrudník prilepíme z troch strán tak, aby neprilepenou stranou mohol unikať vzduch, ale rovnako sa používajú aj Aschermanove chlopne, ktoré majú pre tento účel špeciálny ventil a ich použitie je jednoduchšie a rýchlejšie ako lepenie sáčku. Medzi trendy v modernej urgentnej medicíne za oceánom patria hrudné krytia HyFin od firmy NARescue a rovnako aj SAM Chest Seal, ktoré majú oproti Aschermanovym chlopniam vyššiu adhéziu a taktiež aj odolnosť, ich cena je však dvoj až trojnásobne vyššia ako cena Aschermanovej chlopne.

aplikácia improvizovanej hrudnej chlopne

polopriedušné krytie HyFin Vent

POLOHOVANIE

Pri poranení pľúc je polohovanie pacienta mierne kontroverzná téma, keďže odborníci sa nevedia zhodnúť na ktoré pľúce otočiť raneného. Osobne zastávam názor, že raneného treba uložiť do stabilizovanej polohy na bok, kde sa nachádza poranený orgán. Dôvod je ten, že na zdravé pľúce je pri tomto úkone vyvíjaný menší tlak a krv z poškodeného pľúca sa vplyvom gravitácie zhromažďuje v oblasti, kde nijak neovplyvňuje aktivitu zdravého pľúca a taktiež aj svojou váhou pôsobí na krvácajúcu ranu, čím pomáha zastaviť krvácanie.

Pre Urbanstalker spracoval Matej Pevný